Paddi Apartmán

Pamiatky v Patinciach

Rímsko-katolícky kostol sv. Vendelína:

Pôvodne kamenný románsky jednoloďový kostol z 13. storočia. V 1. tretine 18. storočia bol obnovený, prebudovaný v barokovom slohu v roku 1776. Menšie prestavby kostola boli v polovici 19. storočia, začiatku 20. storočia a po povodni v roku 1965. Bol rekonštruovaný v roku 2002. Patrónovi kostola je svätý Vendelín – patrón pastierov, chovateľov dobytka a poľnohospodárov.

Lurdská jaskyňa:

Bola postavená v roku 1933 s nasledujúcim maďarským nápisom: „Szűzmária, drága liliomszál, könyörögjél érettünk drága szent fiadnál. Remegő szívvel sóhajtunk feléd: Oldozd le rólunk a bűn kötelét!”

Pamiatka Turul

Pomník obeťom 1. a 2. sv. vojny: na školskom dvore je umiestnený.

Pamiatky v Komárne

Pevnosť

Celý novodobý pevnostný systém Komárna predstavuje z hľadiska historických fortifikačných stavieb jedinečnú pamiatku, ktorej význam presahuje hranice Slovenskej i Maďarskej republiky. Bola najväčšou a najsilnejšou fortifikačnou stavbou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Hrot západného bastiónu Novej pevnosti nesie nápis : NEC ARTE NEC MARTE (Ani ľsťou, ani silou). Tieto slová v plnej miere charakterizujú na svoju dobu dokonalý, nedobytný pevnostný komplex. STARÁ A NOVÁ PEVNOSŤ: Vďaka jej výhodnej geografickej polohe územie Komárna už aj v stredoveku bolo dobre chrániteľné. Archeologické výskumy dokazujú prítomnosť Avarov, Keltov a Rimanov. Opevňovacie práce, vykonané na území dnešnej Starej pevnosti v 10. storočí sa spomínajú v Anonymovom diele Gesta Hungarorum. Pravdepodobne tu stála zemná pevnosť, ktorú chránili vodné toky: z východu Váh a z juhu Dunaj. Rieky boli spojené s vodnou priekopou, situovanou na západ od pevnosti. Ďalšie informácie >>

Mestská Radnica

Najcharakteristickejšou neorenesančnou pamiatkou v Komárne je budova Radnice. Pôvodná jednoposchodová budova bola postavená v rokoch 1718-1719 v barokovom slohu. V roku 1725 bola prestavaná, ale zemetrasenie v roku 1763 ju úplne zničilo. Obnova budovy sa ukončila v roku 1766 a v roku 1767 sa pristavala aj veža, ale často sa opakujúce prírodné katastrofy ju opäť zničili. Na jej základoch bola postavená v roku 1875 podľa projektov Gorstenbergena a Arvého nová Radnica, dnešná budova MsÚ v Komárne. Ďalšie informácie >>

Nádvorie Európy

“...Vznik Nádvoria Európy bol motivovaný dvojnásobnou požiadavkou: skĺbiť úctu k tradíciám so súčasnými nárokmi do takej formy, ktorá poskytuje do budúcnosti aj európskymi kritériami merateľnú kvalitatívnu úroveň. Nádvorie Európy vytvára v srdci mesta to prostredie meštianskeho životného pocitu..., ktorý bol v povojnovej ére, počas temer štyridsaťročnej cenzúry ako prirodzený ľudský nárok vymazaný zo života dvoch generácií...” Ďalšie informácie >>

Dôstojnícky pavilón

Na juhovýchodnom rohu Námestia gen. Klapku sa nachádza Dôstojnícky pavilón, ktorý bol vybudovaný v r. 1858-1861. Na jej hlavnej fasáde je umiestnený nápis: VIRIBVS VNITIS – V jednote je sila - heslo Františka Jozefa I. Pôvodne budova slúžila ako súbor dôstojníckych bytov pre dôstojníkov cisárskej a kráľovskej armády a ich rodiny. Na prízemí bolo zriadené kasíno pre dôstojníkov, ktoré dnes slúži pre reprezentačné účely mesta. V budove sídli Mestský úrad, Selyeho Univerzita, Redakcia Komárňanských listov a Komárňanskej televízie, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku a rôzne zdravotnícke ordinácie. Podľa projektu Ing. Olivera Csémyho a s finančnou podporou fondu PHARE CREDO na nádvorí sa v r. 1999-2000 vybudoval amfiteáter. Most, umiestnený na nádvorí symbolizuje spoluprácu Komárna a Komáromu. Na nádvorí je umiestnená aj busta Jána Selyeho.

Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska

Bývalý Palác kultúry, postavený v r. 1913 v duchu neskorého romantizmu.

Kostol sv. Ondreja

Na ulici Palatínovej sa nachádza dominantná stavba nielen ulice, ale aj mesta - kostol sv. Ondreja. Prvý kostol, o ktorom sa môže s určitosťou tvrdiť, že stál v blízkosti dnešného kostola sv. Ondreja, postavili v rozmädzí rokov 1674-1677 jezuiti (skôr už stál na území stredovekého mesta jeden kostol sv. Ondreja, predpokladá sa, že v blízkosti starej pevnosti). Vežu kostola, na ktorej je stála na medenej guli 2 m vysoká socha svätého Ondreja využívali ako strážnu vežu mesta. Okolo kostola bol katolícky cintorín obkolesený ohradou. Na začiatku 18. storočia, keď mesto bolo vo svojom výkvete a Komárno bolo jedným z miest s najväčším počtom obyvateľov, sa rada mesta rozhodla, že v susedstve teraz už malého kostola dá vystavať nový, väčší kostol. V roku 1719 začali s projektovými prácami a 28.júna 1723 položili základný kameň kostola sv. Ondreja. Ďalšie informácie >>

Trojičný stĺp

Barokový Trojičný stľp z roku 1715 je najstarší z pomníkov na verejných priestranstvách mesta. Nachádza sa na Nám. generála Klapku. Jeho postavenie sa viaže k miestnym udalostiam povstania Rákócziho - o týchto svedčí nápis na južnej strane podstavca a k veľkej morovej epidémii v rokoch 1710-1711, o ktorej pojednáva nápis na severnej strane podstavca. Na vrchole stľpu je umiestnené súsošie znázorňujúce sv.Trojicu a korunováciu Panny Márie, na podstavci sú postavy piatich svätých, ku ktorým sa modlievali počas epidémií: sv. Antona, sv. Sebastiána, sv. Rozálie, sv. Rocha a svätého Františka Xaverského, na prednej strane reliéfa postava sv. Karola Boromejského. O každom svätcovi je na obrube podstavca vyrytý latinský hexameter s chronogramom (1715). Súsošie dalo mesto v roku 1992 zreštaurovať reštaurátorom Andrejom Csütörtökim a osvetliť.

Socha generála Györgya Klapku

Pred budovou radnice, v osi vchodových vrát vo vzdialenosti 28 m od budovy, stojí socha generála Györgya Klapku, hrdinského obrancu mesta. Bronzová socha je prácou budapeštianskeho sochára Józsefa Róna. Pôvodne bola socha postavená tiež na radničnom námestí 15. novembra 1896. Pôvodne bol pod sochou kamenný podstavec, ktorý symbolizoval hradný bastión, na ňom bola postavená socha generála a pod ním stál na vojenskej vlajke lev, ktorý symbolizoval hrdinskosť generála a jeho vojakov. Na južnej strane podstavce bolo vytesané meno generála, na severnej strane bol nápis /v preklade/"Hrdinskému obrancovi mesta vďačný národ -1896". Na východnej a západnej strane podstavca boli vytesané mesta víťazných bojov, ktoré viedol generál György Klapka: Kápolna - Isaszeg 1848-49 a "Nagysalló - Komárom 1848/49". Sochu obopínala železná okrasná mreža, ktorá bola vyhotovená v roku 1897.

Socha Móra Jókaiho

Pamätník sa nachádza na nádvorí Podunajského múzea, na ul. Palatínovej. Zhotovený bol v roku 1936. Vyhotovil ho komárňanský sochár Július Berecz ( bronzovú sochu odliali v pražskej dielni Franta Anýža a spol., podstavec z bieleho vápenca vyhotovil Viktor Komáromi, komárňanský kamenár). Odhalený bol 29. novembra 1937, reštaurovaný v rokoch 1975-76.

Socha Franza Lehára

Franz Lehár, svetoznámy skladateľ operetných melódií sa narodil 30. apríla 1870 v Komárne. Dielo Emila Venkova, bratislavského sochára, ktoré Lehára znázorňuje ako dirigenta, odhalili 5. júna 1980 v parku, ktorý nesie jeho meno. Lehárov park bol zriadený na mieste zbúranej ulice /1970-te roky/, na rohu ktorej stál rodný dom skladateľa.

Ďalšie pamiatky nájdete tu.